Neničte nám Ústavu!

Neberte parlamentu práva!

Zásadné pripomienky Aliancie za rodinu k návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (LP/2020/267)

 

Vážená pani ministerka,

žiadame, aby sa vyriešilo nerešpektovanie rozhodnutí Národnej rady  prezidentkou pri Istanbulskom dohovore tak, že  povinnosť oznámiť, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy bude mať predseda Národnej rady SR.

 Nesúhlasíme, aby

 1.    mal prezident právo vymenúvať sudcov Ústavného súdu SR bez parlamentu,

2.   nové nejasné kritérium o „záruke doterajšieho života a morálnych vlastností“ dávalo právo prezidentovi odmietnuť kandidáta na ústavného sudcu riadne zvoleného parlamentom,

3.     sa kvórum na zvolenie ústavných sudcov zvyšovalo, lebo to zvyšuje riziko patovej situácie,

4.     ombudsmanka mohla dávať  podania  na Ústavný súd bez toho, aby mala skutočný prípad porušenia práva,

5.     disciplinárne previnenia sudcov riešili iba sudcovia,

6.     disciplinárne senáty volené Súdnou radou v ktorej sú zástupcovia vlády, parlamentu, prezidenta a sudcov boli zrušené,

7.     sa vytvorila nová kategória  sudcov, ktorí jediní budú mať právo trestať iných sudcov, lebo moc je návyková,

8.     sudcovia trestajúci iných sudcov mali túto moc do 65 roku života, pretože doposiaľ disciplinárne senáty boli volené na tri roky,

9.     volebné veci pri voľbe parlamentu či prezidenta boli prenesené z Ústavného súdu SR na Najvyšší správny súd,

10.   generálny prokurátor bol braný do väzby bez súhlasu Ústavného súdu SR a aby jeho disciplinárne previnenie riešil Najvyšší správny súd namiesto Ústavného súdu,

11. sa zasahovalo nevhodne do nezávislosti súdnej moci úplným zrušením sudcovskej imunity za rozhodnutia bez toho, aby sa predložilo také ústavné riešenie, ktoré by zrušilo imunitu  iba pri korupčných či škandalóznych rozhodnutiach bez opory v práve,

12. obsadenie Najvyššieho správneho súdu sudcami na budúce desaťročia mala v rukách ministerka spravodlivosti za jednu politickú stranu, je to v úplnom rozpore s princípom, ktorý sa uplatňuje pre Ústavný súd, pri ktorom sa navrhuje skrátenie volebného obdobia sudcov tak, aby nominácie sudcov boli rozložené medzi viaceré volebné obdobia.

 

 Zásadné pripomienky k jednotlivým bodom Návrhu:

 

Bod 1 navrhujeme preformulovať nasledovne:

1. V čl. 84 odsek 3 znie:

„(3) Na vyslovenie súhlasu alebo odňatie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4, na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Po odňatí súhlasu s medzinárodnou zmluvou alebo neudelení súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznámi stranám medzinárodnej zmluvy, že Slovenská republika nehodlá byť zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy. Prezident vykoná úkony k ukončeniu platnosti medzinárodnej zmluvy, ktorej bol odňatý súhlas.“.

 

Odôvodnenie

Predkladateľ odôvodňuje svoj návrh, ktorým vkladá do rúk prezidentky kompetenciu vymenúvať sudcov bez zvolenia  parlamentom tým, že chce zabezpečiť riešenie pre patovú situáciu. Avšak návrhom na zvýšenie kvóra na voľbu sudcov Ústavného súdu sa tento pat stáva pravdepodobnejším. Časť politickej reprezentácie spriaznenej s prezidentom môže túto úpravu využívať pre dosahovanie svojich cieľov práve spôsobovaním patu. Navrhovaný spôsob riešenia patu nevedie  k hľadaniu „dohody“ o reprezentácii čo najširšieho spektra spoločnosti, ale k využívaniu „nedohody“ pre naplnenie svojich cieľov.

 Prax nám ukazuje, že patovú situáciu nemusí spôsobiť len náročné hľadanie dohody v Národnej rade SR, ale môže byť zapríčinené aj nekonaním prezidenta. Tento stav však predkladateľ nerieši.

 Sme parlamentnou republikou nie prezidentskou republikou preto navrhujeme inšpirovať sa napríklad nemeckou Ústavou, ktorá zveruje voľbu sudcov Ústavného súdu priamo parlamentu. Voľba ústavných sudcov priamo parlamentom má viacero pozitív:

(i)              jednoduchšie sa dosahuje politická zhoda,

(ii)            voľba parlamentom je viac demokratická, keďže  vyjadruje vôľu a názor viac ako jedného zástupcu ľudu,

(iii)          voľba parlamentom má potenciál byť viac inkluzívna a zahŕňať v sebe potenciál širšieho názorového spektra, táto výhoda sa však zmenšuje až stráca ak dochádza k následnému výberu kandidátov podľa názorového presvedčenia prezidenta,

Nami navrhované znenie rieši aj doposiaľ ústavou explicitne neriešenú oblasť odňatia súhlasu s medzinárodnou zmluvou parlamentom a tiež dôsledky neudelenia súhlasu. Prax ukázala, že môže nastať aj prípad, v ktorom prezident nerešpektuje rozhodnutia parlamentu o medzinárodnej zmluve a neexistuje prostriedok nápravy, ktorým by bola naplnená vôľa parlamentu. Konkrétne sa tak deje pri Istanbulskom dohovore.

 

Bod 2 znejúci: „2. V čl. 102 ods. 1 písm. t) sa za slová „Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,“ vkladajú slová „predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,“.“ navrhujeme vypustiť.

 

Odôvodnenie

  Zriadenie Najvyššieho správneho súdu je síce v programovom vyhlásení vlády, ide však o odbornú záležitosť, ktorá však vzbudzuje zásadné otázky, na ktoré je potrebné si odpovedať. Z dôvodovej správy vieme, že nepôjde o presun správneho kolégia z Najvyššieho súdu SR, ale o úplne nový výber doživotných sudcov. Akým spôsobom sa uskutoční?

Existuje odôvodnený predpoklad, že zriadenie Najvyššieho správneho súdu povedie časom k vyčleneniu celej správnej agendy zo všeobecných súdov a vzniku špeciálnych správnych súdov prvého stupňa. Odstredivý pohyb bude mať precedens a tlak na vyčlenenie ďalších agend na samostatné súdy sa zvýši.  

 Dôveryhodnosť občanov v nezávislosť súdnictva je na historickom minime a podľa porovnávacieho prehľadu EÚ naši  občania dôverujú súdom najmenej zo všetkých krajín EÚ.

 V ústave je zakotvený systém bŕzd a protiváh medzi tromi mocami zákonodarnou, výkonnou a súdnou. Tento systém bŕzd a protiváh sa prenesením disciplinárnej kompetencie zo Súdnej rady kreovanej parlamentom, vládou, prezidentom a sudcami, ktorá doposiaľ volila disciplinárne senáty rozhodujúce o disciplinárnych previneniach sudcov mení. Disciplinárne senáty boli volené na tri roky.

 Po novom budú o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodovať sudcovia Najvyššieho správneho súdu. V čom je táto situácia iná?

O disciplinárnych previneniach sudcov budú rozhodovať zas len sudcovia.  A rozhodovať budú prakticky neodvolateľní (do 65 roku veku)  „doživotní“ sudcovia.

 Sudcovia majú v rámci princípu bŕzd a protiváh zabezpečenú nezávislosť rozhodovania aj nepreložiteľnosťou, neodvolateľnosťou a v zásade „doživotným“ výkonom funkcie.  

Zhodneme sa, že je potrebné zmeny v justícii urobiť. Znamená  zabetónovanie sudcov, ktorí budú rozhodovať do 65 roku života o disciplinárnych previneniach iných sudcov túto potrebnú zmenu alebo skôr vylúčenie akejkoľvek zmeny?

Ďalšou radikálnou zmenou odňatie kompetencie vo volebných veciach Ústavnému súdu a  prenesenie tejto kompetencie Najvyššiemu správnemu súdu. Sudcovia Najvyššieho správneho súdu nie sú však volení parlamentom ako sú volení sudcovia Ústavného súdu SR a rovnako nie je v zásade obmedzené ich funkčné obdobie. Tým súdna moc (ktorá ako vidíme nemá dôveru u občanov) získava nepomernú výhodu a kontrolu nad volebným procesom a narušuje tým ústavný systém bŕzd a protiváh.

 Zriadenie Najvyššieho správneho súdu by malo rešpektovať:

(i)              voľbu sudcov parlamentom, obdobne ako je to pri Ústavnom súde SR,

(ii)            funkčné obdobie disciplinárnych senátov pre disciplinárne previnenia sudcov by nemalo byť dlhšie ako tri roky,

(iii)           voľbu disciplinárnych senátov pre disciplinárne previnenia sudcov by mala zabezpečovať Súdna rada SR.

  

 Bod 7 znejúci: „7. V čl. 130 ods. 1 písmeno h) znie: „h) verejný ochranca práv,“.“  navrhujeme vypustiť.

 Odôvodnenie

 Súčasné znenie čl. 130 ods. 1  písm. g) ústavný súd v rámci svojej judikatúry vykladá tak, že  ombudsman je povinný preukázať, že vedie živý spis, na základe podnetu konkrétnej osoby, kde podnecovateľ poukazuje na konkrétne porušovanie základných práv a slobôd.

S týmto výkladom Ústavného súdu SR sa stotožňujeme. Verejný ochranca práv sa v skutočnosti nezameriava na praktickú pomoc, ale sleduje vymyslenú agendu, ktorá nemá ani len oporu v jeho živých spisoch. Jeho agenda sa úzko zameriava na progresivistické tendencie výroby stále „novších“ ľudských práv, o ktorých občania pred 20 rokmi ani len netušili. Táto ideologická nevyváženosť spôsobuje neakceptáciu jeho názorov širokými vrstvami spoločnosti s výnimkou radikálnych progresívnych skupín.  Verejný ochranca práv vstupuje do verejnej diskusie maximálne kontroverzným spôsobom a ľudské práva, ktorých základnou črtou je, že sú všeobecné sa v jeho ponímaní stávajú viac právami málopočetných kričiacich skupín. O jeho neakceptovateľnosti a nevyváženosti svedčí neprijatie správy verejného ochrancu práv v parlamente.

 

Bod 10 znejúci: „10. V čl. 134 odsek 2 znie:

„(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať; o návrhoch hlasuje Národná rada Slovenskej republiky verejne po vypočutí osôb navrhnutých Národnej rade Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky vymenuje sudcov ústavného súdu aj bez návrhu Národnej rady Slovenskej republiky z osôb navrhnutých Národnej rade Slovenskej republiky a verejne vypočutých Národnou radou Slovenskej republiky alebo prezidentom Slovenskej republiky.“.“ navrhujeme preformulovať nasledovne: „„(2) Sudcov ústavného súdu volí Národná rada Slovenskej republiky.

 Odôvodnenie

 Predkladateľ odôvodňuje svoj návrh, ktorým vkladá do rúk prezidentky kompetenciu vymenúvať sudcov bez zvolenia  parlamentom tým, že chce zabezpečiť riešenie pre patovú situáciu. Avšak návrhom na zvýšenie kvóra na voľbu sudcov Ústavného súdu sa tento pat stáva pravdepodobnejším. Časť politickej reprezentácie spriaznenej s prezidentom môže túto úpravu využívať pre dosahovanie svojich cieľov práve spôsobovaním patu. Navrhovaný spôsob riešenia patu nevedie  k hľadaniu „dohody“ o reprezentácii čo najširšieho spektra spoločnosti, ale k využívaniu „nedohody“ pre naplnenie svojich cieľov.

 Prax nám ukazuje, že patovú situáciu nemusí spôsobiť len náročné hľadanie dohody v Národnej rade SR, ale môže byť zapríčinené aj nekonaním prezidenta. Tento stav však predkladateľ nerieši.

 Sme parlamentnou republikou nie prezidentskou republikou preto navrhujeme inšpirovať sa napríklad nemeckou Ústavou, ktorá zveruje voľbu sudcov Ústavného súdu priamo parlamentu. Voľba ústavných sudcov priamo parlamentom má viacero pozitív:

(i)           jednoduchšie sa dosahuje politická zhoda,

(ii)         voľba parlamentom je viac demokratická, keďže  vyjadruje vôľu a názor viac ako jedného zástupcu ľudu,

(iii)       voľba parlamentom má potenciál byť viac inkluzívna a zahŕňať v sebe potenciál širšieho názorového spektra, táto výhoda sa však zmenšuje až stráca ak dochádza k následnému výberu kandidátov podľa názorového presvedčenia prezidenta,

 Navrhovaná zmena zníži šancu na  pat a spôsobí rýchlejšie nájdenie dohody.

 

Bod 11 znejúci „11. V čl. 134 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Ak nie je ďalej ustanovené inak, funkčné obdobie sudcu ústavného súdu je dvanásť rokov. Ak prezident Slovenskej republiky počas jedného volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky vymenúva nadpolovičnú väčšinu sudcov ústavného súdu, funkčné obdobie prvých šiestich vymenovaných sudcov ústavného súdu je dvanásť rokov a funkčné obdobie ďalších vymenovaných sudcov ústavného súdu je šesť rokov; ak prezident Slovenskej republiky súčasne vymenúva sudcov ústavného súdu, ktorých funkčné obdobie má byť dvanásť rokov a šesť rokov, určí žrebom tých sudcov ústavného súdu, ktorých funkčné obdobie bude šesť rokov. Sudca ústavného súdu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom ústavného súdu.“. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.“ sa mení a znie: „11. V čl. 134 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Ak nie je ďalej ustanovené inak, funkčné obdobie sudcu ústavného súdu je dvanásť rokov. Ak Národná rada Slovenskej republiky počas svojho volebného obdobia volí nadpolovičnú väčšinu sudcov ústavného súdu, funkčné obdobie prvých šiestich zvolených sudcov ústavného súdu je dvanásť rokov a funkčné obdobie ďalších zvolených sudcov ústavného súdu je šesť rokov; ak Národná rada Slovenskej republiky súčasne volí sudcov ústavného súdu, ktorých funkčné obdobie má byť dvanásť rokov a šesť rokov, určí sudcov ústavného súdu, ktorých funkčné obdobie bude šesť rokov. Sudca ústavného súdu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom ústavného súdu.“. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.“ 

 Odôvodnenie

 Sme parlamentnou republikou preto by voľba sudcov Ústavného súdu mala byť záležitosťou parlamentu.

 

V bode 12 znejúcom „12. V čl. 134 odsek 4 znie: „(4) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, je bezúhonný, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, najmenej 15 rokov vykonával právnu prax a jeho doterajší život a morálne vlastnosti sú zárukou, že funkciu sudcu ústavného súdu bude vykonávať riadne. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.“.“ navrhujeme vypustiť slová: „a jeho doterajší život a morálne vlastnosti sú zárukou, že funkciu sudcu ústavného súdu bude vykonávať riadne“

Odôvodnenie

 Ústava by mala obsahovať jasné a presné pravidlá, ktoré nepovedú k posilňovaniu patových situácií. Takáto ústavná formulácia dáva v zásade neohraničený výkladový priestor prezidentovi pre akúkoľvek odmietnutie kandidáta zvoleného parlamentom.  Slová „doterajší život a morálne vlastnosti, ktoré sú zárukou“ totiž nemajú doposiaľ stanovený stabilný objektívny obsah a sú výhradne doménou  subjektívneho názoru. Zároveň neexistuje žiadny prostriedok účinnej nápravy pre prípady svojvoľného rozhodnutia prezidenta v danej veci. Definovať záväznú objektívnu morálku je o to ťažšie, ak progresívna ideológia  presadzuje „pluralitu“ protirečiacich si morálnych systémov ako novú normu.

 

Bod 13 znejúci: „13. V čl. 136 odsek 3 znie:

„(3) Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.“.“ navrhujeme nahradiť „13. V čl. 136 odsek 3 znie:

 „(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.“

 Odôvodnenie

 So zdôvodnením zrušenia súhlasu Ústavného súdu pri vzatí sudcu do väzby možno súhlasiť. Toto odôvodnenie však neplatí v prípade generálneho prokurátora. Rovnako nesúhlasíme, aby bolo disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi prenesené na Najvyšší správny súd.

 

Bod  18 znejúci: „18. V čl. 141a ods. 2 písmeno a) znie:

„a) jeden sudca volený a odvolávaný sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo sudcov týchto súdov,“ navrhujeme vypustiť.

 Odôvodnenie

 Navrhujeme otvoriť poctivú verejnú diskusiu o zriadení Najvyššieho správneho súdu a o jeho kompetenciách.

 

Bod  22  znejúci: „22. V čl. 141a ods. 6 písmeno e) znie: „e) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,“.“ navrhujeme vypustiť.

 Odôvodnenie

 Navrhujeme otvoriť poctivú verejnú diskusiu o zriadení Najvyššieho správneho súdu a o jeho kompetenciách.

 

Navrhujeme vypustiť bod 23, ktorý znie: „23. V čl. 141a ods. 6 sa vypúšťa písmeno g). Doterajšie písmená h) až k) sa označujú ako písmená g) až j).“

Odôvodnenie

 Navrhujeme otvoriť poctivú verejnú diskusiu o zriadení Najvyššieho správneho súdu a o jeho kompetenciách. Zastávame názor, že disciplinárne senáty by mali byť v rámci bŕzd a protiváh kreované Súdnou radou SR a mali by mať obmedzené funkčné obdobie, bez ohľadu na to, či budú alebo nebudú súčasťou Najvyššieho správneho súdu.

 

Navrhujeme vypustiť bod 25, ktorý znie: „25. V čl. 141a sa vypúšťajú odseky 10 a 11. Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 10.“

 Odôvodnenie

Navrhujeme otvoriť poctivú verejnú diskusiu o zriadení Najvyššieho správneho súdu a o jeho kompetenciách. Zastávame názor, že disciplinárne senáty by mali byť v rámci bŕzd a protiváh kreované Súdnou radou SR a mali by mať obmedzené funkčné obdobie, bez ohľadu na to, či budú alebo nebudú súčasťou Najvyššieho správneho súdu.

 

Navrhujeme vypustiť bod 28, ktorý znie: „28. V čl. 142 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhoduje aj o

a) ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu,

b) rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia,

c) disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a ak tak ustanoví zákon, aj iných osôb.“.

 Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.“

 

Odôvodnenie

 

Navrhujeme otvoriť poctivú verejnú diskusiu o zriadení Najvyššieho správneho súdu a o jeho kompetenciách. Otázka prenosu volebných vecí na Najvyšší správny súd nebola ani v programovom vyhlásení vlády. Trváme na ponechaní tejto kompetencie Ústavnému súdu SR. O „ústavnosti“ vo veciach volieb mal doteraz  právo rozhodovať Ústavný súd SR.

 

Navrhujeme vypustiť body 29 a 30 , ktoré znejú: „29. V čl. 143 odsek 1 znie:

„(1) Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky,  Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.“.

 30. V čl. 145 odsek 3 znie:

„(3) Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147.“.“

Odôvodnenie 

Navrhujeme vytvoriť priestor pre  poctivú verejnú diskusiu o zriadení Najvyššieho správneho súdu a o jeho kompetenciách. Bližšie odôvodnenie je obsiahnuté v predchádzajúcich bodoch.

 

Bod 35, ktorý znie: „35. V čl. 148 sa vypúšťa odsek 4. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.“ navrhujeme vypustiť alebo preformulovať tak, aby sa zrušenie sudcovskej imunity dotýkalo iba rozhodnutí, ktoré nemajú oporu v práve alebo rozhodnutí, pri ktorých sa preukázali nezákonné motívy sudcu.

 Odôvodnenie

Za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie. Bez náhrady sa ruší táto významná ústavná garancia nezávislosti súdneho rozhodovania.

Ak by takýto návrh prišiel v Poľsku, zrejme by Európska komisia a rovnako liberálne médiá v celej Európe začali biť na poplach a hovorili by o demontáži právneho štátu. Chápeme úmysel predkladateľa, avšak nechápeme, že rezignoval na to, aby pripravil návrh právnej úpravy tak, aby dosiahol cieľ, ktorý zamýšľa a zároveň ochránil princípy sudcovskej nezávislosti.

 

V bode 37, ktorý znie: „37. Za čl. 154f sa vkladá čl. 154g, ktorý znie:

 „Čl. 154g

 

(1) Voľby členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. júla 2021 vyhlási predseda Súdnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnili do 30. septembra 2021. Zvolením členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa predchádzajúcej vety zaniká členstvo v Súdnej rade Slovenskej republiky členom Súdnej rady Slovenskej republiky zvoleným podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) v znení účinnom do 30. júna 2021.

 

(2) Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami Slovenskej republiky, zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona.

 

(3) Ustanovenie čl. 138 ods. 3 sa nevzťahuje na sudcov ústavného súdu vymenovaných do funkcie pred 1. januárom 2021.

 

(4) Ustanovenie čl. 146 ods. 2 sa vzťahuje aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. januárom 2021. Sudcovi, ktorý dosiahol vek 65 pred 1. januárom 2021 zanikne funkcia sudcu 30. júna 2021.

 

(5) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začne vykonáva svoju činnosť 1. júla 2021; prechod výkonu súdnictva na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky upraví zákon. Do 30. júna 2021 vykonávajú pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky orgány príslušné podľa predpisov účinných do 30. júna 2021.

 

(6) Prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky navrhne Súdna rada Slovenskej republiky zo sudcov súdov zriadených podľa čl. 143 ods. 1. Ak je do funkcie predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vymenovaný sudca, ktorý nie je sudcom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, dňom vymenovania do funkcie predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa stáva sudcom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

 

(7) Konania podľa čl. 126 a čl. 129 ods. 2 v znení účinnom do 30. júna 2021 dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky.

 

(8) Funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu zvoleného podľa čl. 141a ods. 5 písm. g) v znení účinnom do 30. júna 2021 zanikne 1. júla 2021.“.“ navrhujeme vypustiť text ods. 5 a 6.

 

Odôvodnenie 

Navrhujeme vytvoriť priestor pre  poctivú verejnú diskusiu o zriadení Najvyššieho správneho súdu a o jeho kompetenciách. Bližšie odôvodnenie je obsiahnuté v predchádzajúcich bodoch.

 

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.

predseda

Aliancia za rodinu