Nevnucujme deťom progresívnu ideológiu cez globálne vzdelávanie

(Zásadné pripomienky k návrhu zverejnenému pod č. LP/2022/856 Stratégia globálneho vzdelávania na roky 2023 - 2030  na linku https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-856 s termínom pripomienkovania do 4.1.2023. Všetky pripomienky sú zásadné.)

 

Vážené ministerstvo,

Odmietame, aby Stratégia globálneho vzdelávania  presadzovala nedefinovaný pojem „globálneho občianstva“. Nevieme o žiadnej globálnej vláde, či o globálnom štáte, ktorého by sme boli občanmi.

Nesúhlasíme s tým, aby v globálnom vzdelávaní (ďalej aj „globálnej výchove“) bol na Slovensku ignorovaný princíp základnej bunky spoločnosti - rodiny a úcta k vlastnému národu a štátu a naše cyrilo-metodské dedičstvo, ktoré našu kultúru nezmazateľne tvorilo. Ak sa má ako hodnota podsúvať  práve rôznorodosť kultúr, potom musíme mať úctu najmä k vlastnej kultúre.

Odmietame sebabičujúce ustanovenia, ktorými sa zosmiešňuje či negativizuje úloha národov a štátov. Globálny rozvoj nebude možný bez plnej a plodnej spolupráce národov a štátov.

Odmietame návrhy na zásahy do náboženskej výchovy.

Odmietame negativizovanie  konzervatívnych a kresťanských názorov.  Je úplne prirodzené a nie je nič diskriminujúce v tom, že milujúci rodičia sa  netešia z homosexuálneho životného štýlu vlastného dieťaťa či už pre zdravotné riziká, ktoré tento štýl prináša a alebo preto, že svojim deťom prajú možnosť mať deti a sebe potešenie z vnúčat.

Nesúhlasíme s tým, aby problém migrantov a utečencov pri globálnej výchove zužoval iba na jeden konflikt a ignoroval vplyv mnohých vojnových konfliktov na utečenecké vlny. 

Odmietame obvinenia Slovákov zo xenofóbie len preto, že chcú zodpovednejšiu ochranu hraníc. Tento štát má povinnosť pomáhať najskôr svojim vlastným občanom  a aj v tom má značné rezervy. Potom môžeme pomáhať aj druhým. To, že Slováci chápu a pomáhajú utečencom z  Ukrajiny nie je dôsledkom ich liberalizácie, ale v mnohých prípadoch ich kresťanskej viery. Vidno to, z toho kto najviac utečencom pomáha.

Odmietame aby Stratégia obsahovala pojem „rodovej rovnosti“, ktorá nie je v zhode s pojmom rodu podľa našej Ústavy a  do ktorého sa snaží liberálna ideológia vnášať svoju vlastnú propagandu a navrhujeme hovoriť jasne o rovnosti mužov a žien.

Odmietame obviňovanie slovenských učiteľov  z pravicového extrémizmu. Šokujúce je, že takto konštatované  „predispozície“ teda predpoklady o extrémizme sa odvodzujú od odpovedí na otázky podľa DEREX indexu. DEREX index  tzv. „predispozície k pravicovému extrémizmu“ napríklad odvodzuje od dôvery, akú má  občan k Európskeho parlamentu, k OSN, či od odpovede na veľmi nejasnú otázku o homosexuálnom životnom štýle, pod ktorou si respondent môže predstaviť čokoľvek od  jednoduchého nestarania sa do súkromia iného až po akceptáciu úplne všetkých  požiadaviek homosexuálnej lobby vrátane manželstva a adopcií detí. Je neprijateľné a nehodné uvádzať takto veľmi kontroverzné nástroje ako argumenty  extrémizmu slovenských učiteľov v Stratégii globálneho vzdelávania.

S úctou

 

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.

Predseda

Aliancia za rodinu

 

Konkrétne hromadné pripomienky Aliancie za rodinu k materiálu:  LP/2022/856 Stratégia globálneho vzdelávania na roky 2023 - 2030  (https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-856)

 

1.    Navrhujeme  z celého textu vypustiť používanie pojmu „vzdelávanie ku globálnemu občianstvu“. Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie

 

Pojem občianstvo je v našej Ústave viazané na štát a štátne občianstvo. Keďže text tento pojem nedefinuje, nie je vhodné ho používať. Termín, ktorý môže byť spoločný pre všetky národy je ľudstvo.

 

Doposiaľ nebol vytvorený žiadny globálny štát, ktorej by sa ľudia stali občanmi.

 

 

2.    Na strane 7 navrhujeme vypustiť slová: „ a počiatočnou bezradnosťou štátov“. Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie

 

Nerozumieme prečo sa zdôrazňuje bezradnosť štátov, ak v konečnom dôsledku boli viac bezradné medzinárodné inštitúcie a štáty sa ukázali ako súčasť riešenia pandémie COVID-19.

 

 

3.    Na strane 7 navrhujeme vypustiť slová: „ spôsobenej ľudskou činnosťou“. Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie

 

Účelom navrhovanej zmeny nie je spochybnenie vplyvu človeka na klimatické zmeny (výskum sa v tejto oblasti stále prehlbuje a vyvíja), ale dôsledky klimatickej zmeny majú radikálny dopad na ľudstvo bez ohľadu na to, či boli spôsobené ľudskou činnosťou alebo neboli.  A aj na také, ktoré nie sú spôsobené ľudskou činnosťou je potrebné sa pripraviť.

 

 

4.    Na strane 7 navrhujeme vypustiť slová: „U významnej časti obyvateľstva, najmä mládeže sa prehlbuje pocit, že negatívne dopady uvedených výziev štáty neriešia efektívne, čo sa znásobuje zvyšovaním informačného šumu vo verejnom priestore vplyvom sociálnych médií.“ Zásadná pripomienka.

 

 

Odôvodnenie

 

Výchova nemá byť založená na pocitoch, ale na faktoch a na vede. Ak sa citujú výskumy o duševnom zdraví mladých ľudí, to považujeme v poriadku.

 

5.    Navrhujeme vypustiť na strane 7 text: „V Európe vypukol začiatkom roku 2022 v dôsledku ruskej agresie reálny vojnový konflikt medzi jej dvoma rozlohou najväčšími štátmi – Ruskom a Ukrajinou. Konfliktu predchádzala ilegálna anexia Krymu a systematické pôsobenie ruskej propagandy na našom území minimálne od roku 2014.“ Zásadná pripomienka.

 

 

Odôvodnenie

 

Navrhujeme na strane 7 vypustiť tento text nie z dôvodu vecnej nesprávnosti, ale Stratégia globálneho vzdelávania by mala reflektovať širšie súvislosti ako len jeden z konfliktov, hoci nepochybne najvážnejší a najbližšie našim hraniciam.

 

Príliv utečencov a migrantov aj cez Slovensko je už po desaťročia ovplyvňovaný viacerými vojenskými konfliktami či klimatickými zmenami. A nemôžeme tento vplyv vojny v Líbii, v Iraku, v Sýrii, Arménsku, v Afganistane či v afrických štátoch ignorovať ako nepodstatný v globálnom vzdelávaní.

 

Zároveň považujeme za nevyhnutné informovať o faktoch aj omyloch, ktoré spôsobili vojny v predchádzajúcich konfliktoch a oboznamovať občanov s najlepšími analýzami, s rôznymi pohľadmi, založenými na faktoch.

 

Považujeme za nevyhnutné používať racionálnu kritiku bez ohľadu na preferenciu k niektorej strane konfliktu v tej ktorej vojne, tak aby sme sa vedeli budúcim vojnám a nešťastiam z nich vyplývajúcich vyhnúť. Propaganda nie je pravda, ale popretie  pravdy.

 

 

6.    Na strane 8 navrhujeme vypustiť text a citáciu: „Viaceré medzinárodné organizácie definujú „vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju a globálnemu občianstvu“ ako jednu komplexnú, vzájomne prepojenú oblasť vzdelávania. Takto je definovaný aj čiastkový cieľ 4.7. Agendy 2030, zameraný na to, aby „všetci učiaci sa nadobudli vedomosti a zručnosti potrebné k podpore udržateľného rozvoja, okrem iného prostredníctvom vzdelávania k udržateľnému rozvoju a udržateľnému životnému štýlu, ľudským právam, rodovej rovnosti, presadzovania kultúry mieru a nenásilia, globálneho občianstva a uznaniu hodnoty kultúrnej rôznorodosti a miery, ktorou kultúra prispieva k udržateľnému rozvoju.“ Zásadná pripomienka.

 

 

Odôvodnenie

 

Text obsahuje nedefinovaný pojem globálne občianstvo  a citácia z Agendy 2030 obsahuje pojem „rodová rovnosť“, ktorú navrhujeme tiež, kvôli rozporu s našimi ústavnými normami prekladať ako rovnosť mužov a žien. Kultúrna rôznorodosť nie je hodnota sama o sebe, ale záleží od obsahu kultúry. Mier sa nedosiahne bez spravodlivosti.  Nie je ani potrebné ani nevyhnutné opakovať chybu, ktorú opakuje iný dokument aj v tomto dokumente.

 

 

7.    Na strane 8 navrhujeme vypustiť text „(=vzdelávanie k aktívnemu občianstvu v globálnom kontexte)“ Zásadná pripomienka.

 

 

Odôvodnenie

 

Pojem globálneho občianstva je pojmom, ktorý evokuje globálny štát a globálnu vládu.

 

8.    Navrhujeme z definície na strane 10 a všade v texte vypustiť odkazy na globálne občianstvo: „(vzdelávanie k aktívnemu občianstvu v globálnom kontexte)“ a doplniť do navrhovanej definície pre účely globálneho vzdelávania v Slovenskej republike ako predpoklad zdravého globálneho vzdelávania je rešpektovanie základnej bunky spoločnosti „rodiny“, budovanie úcty k hodnote slovenského národa ako aj  úcty a spravodlivosti k iným národom, prehlbovania hrdosti na náš vlastný štát, našu identitu a  kultúru založenú na cyrilo-metodských tradíciách a  rešpekte k iným štátom.

 

Odôvodnenie

 

Pojem globálneho občianstva je pojmom, ktorý evokuje globálny štát a globálnu vládu. Hoci sa Írska vláda zdá predvojom, ešte nebol natoľko oslabený štát a národný princíp, aby sme v rámci definície ku globálnemu vzdelávaniu zabúdali na to, že rodina a tiež národ a štát, ktorého sme občania sú  základnými prvkami akéhokoľvek celého globálneho sveta. To nie je len akási lokálna úroveň, ale základ globálnej bezpečnosti a globálneho vzdelávania.

 

Bez správneho vzdelávania k národnej hrdosti,  k rodine ako základu spoločnosti nemôžeme dosiahnuť ani globálny mier. Ak si totiž niekto neváži ani bunku spoločnosti, ako si potom môže vážiť celú globálnu spoločnosť? Ak si niekto neváži vlastný národ, ktorý pozná najlepšie ako môže rešpektovať a vážiť si cudzie národy? Milovať ľudstvo je príliš jednoduché, ale milovať konkrétneho človeka s jeho dobrými aj zlými stránkami, to je skutočná úloha.

 

9.    Na strane 12 navrhujeme vypustiť slová: Niekedy sa osobitne vyzdvihujú určité segmenty vzdelávania k ľudským právam a nediskriminácii, napríklad vzdelávanie o rodovej rovnosti“ Zásadná pripomienka.

 

 

Odôvodnenie

 

Navrhujeme vypustiť termín „rodová rovnosť“.

 

 

10. Navrhujeme vypustiť slová: „resp. aj náboženská výchova“ Zásadná pripomienka.

 

 

Odôvodnenie

 

Náboženská výchova je kompetenciou registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ktorým Slovenská republika garantuje nezávislosť a Slovenská republika rešpektuje odluku cirkvi od štátu. Prijímanie štátnych programov a materiálov nemá byť dôvodom pre cirkvi na zmenu ich učenia či na udeľovanie príkazov a vznášanie požiadaviek, čo majú učiť na náboženskej výchove. Cirkev nemá právo zjavenú pravdu meniť, ale má povinnosť ju  uchovávať a čím ďalej hlbšie objavovať a ohlasovať.

 

Pripomíname, že napríklad Katolícka cirkev je v skutočnosti tou najviac globálnou inštitúciou, ktorá má za sebou viac ako 2000 ročnú nepretržitú inštitucionálnu existenciu. Takouto skúškou času žiadna z inštitúcií, vrátane tých globálnych, ktoré sú spomínané v stratégii zatiaľ neprešla. A  tvrdenie o skúške časom platí aj v prípade väčšiny registrovaných  kresťanských cirkví na Slovensku. Bolo by preto len poctivé, ak by Stratégia globálneho vzdelávania reflektovala tieto skutočnosti a priznávala primeranú dôležitosť hlasu cirkví pri výchove a vzdelávaní.  

 

Katolícka cirkev má rozvíja vlastnú sociálnu náuku, a prináša riešenia aj v globálnom meradle.  Stačí čítať. Napríklad encykliky napr. Caritas in veritate, Pacem in terris, Centisimus annus, Sollicitudo rei socialis, Laudato si a namiesto krátkodobých prieskumov hľadať skutočné riešenia a poctivo o nich diskutovať. Hlavným cieľom aj v globálnej vzdelávaní má byť  hľadanie pravdy, spravodlivosti a solidarity z lásky.

 

Môže sa síce v pýche ignorovať viac ako 2000 ročná námaha najlepších „mozgov“ predchádzajúcich generácií, ktorí o tom, čo je správne premýšľali a očisťovali sa od omylov v ťažkých diskusiách, ale spoločnosť sa tým ochudobňuje  aj o to, čím je naša kultúra jedinečná a vysoko pravdepodobne si zároveň uškodí.

 

Manuály mimovládnych organizácií spomínaných v SWOT analýze tvorby stratégie z Nadácie otvorenej spoločnosti či Nadácie Milana Šimečku na globálnu výchovu do náboženskej výchovy katolícka cirkev asi nebude potrebovať.

 

A nejde iba o teórie. Na Slovensku je vidno ovocie v skutočných udržateľných  úspešných projektoch cirkví v rómskych komunitách, ktoré asi najviac v SR prispeli k úspechu a vzájomnému uznaniu a spolužitiu medzi majoritou a minoritami.

 

Vidno to aj v pomoci utečencom pri posledných konfliktoch. Zároveň nemožno nespomenúť úspešné celosvetové projekty pomoci inšpirované vierou a vedené osobnosťami ako napríklad nedávno zosnulý prof. Vladimír Krčméry.

 

11. Navrhujeme vypustiť celú časť: „Ďalším faktorom je dlhodobo reštriktívna migračná politika (v období 1948 – 1989 absolútne reštriktívna spojená s politikou „zavretých hraníc“) a teda absencia stretu s inými kultúrami. Táto skutočnosť môže byť jednou z príčin pretrvávajúcej zvýšenej miery sociálneho dištancu voči inakosti akéhokoľvek druhu oproti iným krajinám EÚ. Na druhej strane, slovenská spoločnosť je relatívne značne etnicky a kultúrne rozmanitá. Niektoré princípy globálneho vzdelávania, napríklad výzva k solidarite s chudobnými a trpiacimi vo svete či rešpektovanie kultúrnej diverzity v globálnom rozmere by preto bez kultivácie vnútroštátneho interkultúrneho dialógu a podpory inklúzie menšinových skupín obyvateľstva mohli vyznievať do prázdna.[1] Utečenecká kríza, ktorej čelia krajiny Strednej Európy v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu prinútila vládu SR čiastočne revidovať svoju politiku migrácie a azylu. Aj názory občanov a občianok  Slovenska na migračnú a azylovú politiku sa po vypuknutí vojny na Ukrajine zmiernili a stali sa o niečo liberálnejšími. Porovnanie výsledkov z obdobného výskumu realizovaného na jeseň 2021[2] a po rozpútaní vojny na Ukrajine však potvrdzuje, že všeobecné negatívne postoje voči migrantom a migrantkám ako takým na Slovensku stále pretrvávajú. Realizované výskumy preukazujú rovnakú mieru xenofóbnych a protimigračných názorov ako na jeseň 2021.“ Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie

 

Nesúhlasíme s tým, aby bola reštriktívna imigračná politika spájaná s negatívnymi postojmi k cudzincom a migrantom. Reštriktívnu migračnú politiku majú viaceré západné krajiny (Austrália, USA) neexistuje žiadne globálne právo na pobyt v akejkoľvek krajine.  Dôvody nemusia mať vôbec žiadny súvis s akýmsi negatívnym vplyvom, či xenofóbiou a tiež nemusí slovenská spoločnosť  akceptovať ako dôsledok globálneho vzdelávania povinnosť udržiavať otvorené hranice napriek logickým dôvodom a záujme na  udržaní vnútornej   integrity a kohézie obyvateľstva nášho štátu.

 

Slovensko sa „nezliberalizovalo“ po vojne na Ukrajine, ale väčšina obyvateľov aj vďaka svojmu kresťanskému svetonázoru chápe pomoc utečencom pred vojnou ako svoju morálnu a kresťanskú povinnosť. Medzi prijímaním utečencov pred vojnou a ekonomickými migrantami je proste rozdiel a štát musí v prvom rade plniť svoje povinnosti (poskytovať zdravotnú starostlivosť, sociálnu výpomoc)  voči vlastným občanom a až potom, ak na to má, môže poskytnúť svoju pomoc aj tým, že príjme ľudí, ktorí hľadajú lepšie ekonomické pomery. Označovať názory, ktoré sú za prísnejšiu migračnú politiku  za xenofóbne je neprijateľné.

 

Na Slovensku je to vidno to v skutočných udržateľných  úspešných projektoch cirkvi v rómskych komunitách, ktoré asi najviac v SR prispeli k úspechu a vzájomnému uznaniu a spolužitiu medzi majoritou a minoritami.

 

V pomoci utečencom pri posledných konfliktoch, ktoré boli inšpirované vierou.

 

12. Navrhujeme vypustiť nasledovnú časť: „Signifikantné zistenia ohľadom vnímania diskriminácie poskytuje Zvláštny Eurobarometer 493 (2019).[3] Obyvatelia Slovenska si v menšej miere ako v prípade priemeru EÚ myslia, že ľudia patriaci k rôznym menšinovým skupinám sú diskriminovaní. Platí to takmer pre vnímanie všetkých zisťovaných dôvodov možnej diskriminácie. Len 41% obyvateľov Slovenska si myslí, že diskriminácia voči Rómom je rozšírená (oproti 61% priemeru EÚ) a len 25% si myslí, že je rozšírená diskriminácia na základe sexuálnej orientácie (oproti 53% EÚ). Na druhej strane, len 29% ľudí na Slovensku by nevadilo, keby ich dieťa malo ľúbostný vzťah s osobou patriacej k rómskemu etniku (oproti 48% priemeru EÚ) a len 21% ľuďom by nevadilo, keby ich dieťa malo vzťah s osobou rovnakého pohlavia (oproti 55% priemeru EÚ).  Tieto údaje poukazujú na značný rozdiel medzi vnímaním diskriminácie a realitou, v súvislosti s čím vyvstávajú aj mnohé otázky týkajúce sa efektívnosti vzdelávacieho systému pri kultivácii hodnotových postojov učiacich sa. Vnímanie maďarskej menšiny sa pomerne zásadným spôsobom mení v čase. Je to zrejme dôsledkom toho, do akej miery sú slovensko-maďarské vzťahy predmetom politických konfliktov a vplyvu iných politických dejov doma a v zahraničí. Napr. v roku 2009 až 37% žiakov a žiačok 8. a 9. ročníka základných škôl vnímalo Maďarov negatívne, čo bola najvyššia hodnota spomedzi skúmaných kultúrne odlišných skupín (Rómovia, cudzinci, utečenci, Moslimovia, Rumuni, Vietnamci).[4] Oproti tomu, podľa výskumu IVO realizovaného v roku 2017 sa sociálny dištanc voči Maďarom výrazne znížil a voči Rómom a Moslimom výrazne zvýšil.[5] V citovanom prieskume Eurobarometra sa sociálny dištanc voči národnostným menšinám osobitne neskúmal, avšak porovnanie údajov vzťahujúcich sa na dištanc voči Rómom a iným etnickým skupinám (pod ktorými si respondent na Slovensku mohol predstaviť príslušníkov národnostných menšín) ukazuje výrazný rozdiel smerom k negatívnemu vnímaniu Rómov oproti ostatným etnickým skupinám.“ Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie

 

Čo má byť zámerom globálneho vzdelávania?  Zvyšovať počet obyvateľov, ktorí nemajú problém s ľúbostnými vzťahmi svojich detí s osobami rovnakého pohlavia?

 

Má byť diskriminačné, ak si rodičia pre svoje deti želajú pokračovanie a odovzdávanie vlastných hodnôt a očakávajú vnúčatá? Má byť diskriminačné, ak si rodičia želajú, aby ich deti nemali zdravotné riziká spojené s homosexuálnym životným štýlom? Chceme obviňovať rodičov, že nemilujú svoje deti? A rôzne nadácie, ktoré takéto správanie preferujú ich milujú viac? Rodičia svoje deti milujú a rozumejú, že už príťažlivosť k rovnakému pohlaviu je veľmi veľká  životná ťažkosť, ktorú si určite pre svoje deti neželajú.

 

To, ako pozitívne či negatívne sú vnímaní príslušníci rôznych etník či národov nesvedčí nič o diskriminácii alebo o nedostatku vzdelania, ale skôr o tom, aké nálady na základe mnohých faktorov a udalostí prebiehajú v tej ktorej spoločnosti.

 

Asi je naivné predpokladať, že príslušníci akéhokoľvek národa nebudú mať vlastné preferencie  a rebríček obľúbenosti rôznych etník a národov. Vôbec nevylučujeme existenciu faktorov nesprávneho zovšeobecňovania, posudzovania na základe príslušnosti k rase či etniku. Avšak nepovažujeme za správne, ak sa priamo v stratégii slovenskej spoločnosti dáva nálepka xenofóbie a ďalšie zovšeobecňovanie na základe obmedzených prieskumov verejnej mienky, ktoré neukazujú realitu v jej komplexnosti.

 

 

13. Navrhujeme vypustiť nasledovné vety: „Podľa prieskumu Agentúry FOCUS z roku 2019 približne 7% vyučujúcich na druhom stupni základných škôl malo predispozíciu k pravicovému extrémizmu a až 40% z nich malo predsudky voči rôznym menšinám a cítila sa nimi ohrozená.[6] Z ďalšieho prieskumu Agentúry FOCUS pre projekt People2People vyplýva, že mnohí učitelia a učiteľky pri výučbe priam odporúčajú dezinformačné a konšpiračné médiá ako dôveryhodný zdroj informácií.[7]“ Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie:

 

V citovanom zdroji, ktorý má byť súčasťou stratégie sa tiež uvádza: „Prieskum v prvej oblasti mapoval protiimigrantské nálady, podporu pre obmedzenie imigrácie do krajiny, vplyv migrantov na ekonomiku a kultúrny život krajiny, názory na homosexuálov. Z prieskumu vyplýva, že 58 percent učiteľov nepodlieha extrémnym predsudkom a sociálnemu šovinizmu. "Deti a mladých ľudí by mali učiť pedagógovia, ktorí sú odolní voči jednoduchým riešeniam, ktoré ponúkajú extrémistické hnutia. Nie je tajomstvom, že aj na slovenských školách nájdeme učiteľov s extrémistickými predsudkami. O to dôležitejšie je, aby sme ukazovali pedagogické osobnosti, ktoré si nadovšetko ctia pravdu, spravodlivosť a slobodu," poznamenal zakladateľ Komenského inštitútu Juraj Hipš.“

 

Pri Jurajovi Hipšovi je však potrebné poznamenať, že ide o bývalého predsedu strany Spolu, ktorý kandidoval v koalícii so stranou Progresívne Slovensko do parlamentu a ich predstavy o extrémizme sú ovplyvnené progresívnou ideológiou.

 

Považujeme za šokujúce, ak sa názory na homosexuálny životný štýl a konzervatívne názory na rodinu považujú za oblasti, ktoré majú signalizovať extrémizmus či predispozície na extrémizmus. Od takéhoto konštatovania nie je ďaleko k tomu, aby sme budovali vlastne iný typ predsudkov k veriacim, konzervatívnym názorom.

 

Pripomíname, že Stratégia už zamlčiava to, že podiel učiteľov s takými predispozíciami je oveľa nižší ako je podiel predispozícií v bežnej populácii. Len sedem percent opýtaných učiteľov možno podľa prieskumu zaradiť do skupiny s predispozíciou k pravicovo-extrémistickej politickej orientácii. Zabúda sa tiež zdôrazniť čo znamená slovo „predispozícia“ je to len „predpoklad“.

 

Šokujúce je, že takto konštatované  „predispozície“ o extrémizme sa pritom odvodzujú od odpovedí na otázky podľa DEREX indexu. Derex index, predispozície k extrémizmu napríklad odvodzuje od toho, akú dôveru, vkladá občan do Európskeho parlamentu, OSN, či od odpovede na veľmi nejasnú otázku o homosexuálnom životnom štýle, pod ktorou si respondent môže predstaviť čokoľvek od  jednoduchého nestarania sa do súkromia iného až po akceptáciu úplne všetkých  požiadaviek homosexuálnej lobby vrátane manželstva a adopcií detí (http://derexindex.eu/About_DEREX). To je neprijateľné a nehodné uvádzania v Stratégii globálneho vzdelávania.

 

 

14. Navrhujeme vypustiť: „Z ďalšieho prieskumu Agentúry FOCUS pre projekt People2People vyplýva, že mnohí učitelia a učiteľky pri výučbe priam odporúčajú dezinformačné a konšpiračné médiá ako dôveryhodný zdroj informácií.[8]“ Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie

 

Rôzne názory na jednotlivé médiá sú súčasťou bežnej slobodnej spoločnosti. Tak to má byť. Takáto slobodná  diskusia o kvalite a povahe médií je znakom slobodnej spoločnosti. Stratégia ako štátny dokument označila ako dezinformačný a konšpiračný zdroj v citovanom prieskume konkrétny portál Hlavné správy. Odporúčame štátnym orgánom opatrnosť.

 

Stratégia musí mať vyššiu ambíciu. Musí používať nespochybniteľné fakty a ako štátny dokument musí pre každé konkrétne tvrdenie predložiť zásadné dôkazy. V súčasnosti NBÚ nepredložil verejnosti dostatok argumentov pre  jednoznačne nespochybniteľné rozhodnutie o blokovaní portálu Hlavné správy.

 

Slovenská republika sa musí správať zodpovedne a jej štátne orgány by nemali  spôsobovať nám občanom ďalšie náklady v riziku zbytočných súdnych žalôb za nepodložené tvrdenia.

 

 

15. Navrhujeme doplniť analýzu nedostatkov v oblasti občianskeho vzdelávania. Uvedené tri dôvody sú prvoplánové, nepostupujú kriticky ani k uvedeným negatívnym prejavom xenofóbie, či viere v nepravdivé informácie. Zásadná pripomienka.

 

 

Odôvodnenie

 

V bode 3 sa spomína ako tzv. mäkká zručnosť „akceptácia diverzity“ tento pojem nie je definovaný a nie je jasné, čo znamená. Znamená oslavu  homosexuálneho správania? Znamená rezignáciu na uchovanie integrity spoločnosti a jej kultúrnych hodnôt? Znamená zrušenie štátnych hraníc pri príleve migrantov?

 

Je potrebné jasne povedať, čo teda Slovensku chýba a čo sa konkrétne považuje za zlé. Reštriktívna imigračná politika? Súhlas s reštriktívnou  imigračnou politikou? Odmietanie vytvárania non go zón, ktoré sa vyskytujú v krajinách s príliš nezodpovedným prijímaním migrantov?

 

Nie je napríklad za popularitou tzv. konšpiračných webov aj  zatajovanie či banalizovanie reálnych udalostí mainstreamovými médiami? Sú návrhy na cenzúru internetu v súlade s našimi ústavnými hodnotami?

 

V Stratégii sa spomína, že globálne vzdelávanie sa má viesť formou dialógu a uplatňovania kritického myslenia. Je to potom skutočne tak?

 

 

16. Navrhujeme na strane 25 vypustiť vetu o budovaní žiadúceho  „aktivistického“ prístupu. Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie

 

Máme historickú skúsenosť o tom, čo znamená „angažovaný“ občan a ako štát požadoval výchovu „angažovaných“ jednotlivcov.

 

 

17. Navrhujeme vypustiť celú časť 3.3.3. Zásadná pripomienka.

 

Odôvodnenie

 

Považujeme za úplne nevhodné, aby Stratégia globálneho vzdelávania citovala prieskumy na úzko špecifické témy, v ktorých naozaj prebieha celospoločenská diskusia a z postojov obyvateľov Slovenska a ich vzťahu k EÚ vyvodzovala akési novodobé mentorské prístupy k vzdelávaniu občanov.

 

Tému vojny, ktorá je skutočne ničivou a komplexnou udalosťou tiež nie je možné zužovať. Ako sme už spomenuli, niet pochybností o tom, kto je agresorom vo vojne na Ukrajine. Situácia si vyžaduje oveľa komplexnejšie analýzy na to, aby sme sa mohli v budúcnosti vyhnúť vojne a zabezpečiť mier.

 

Téma hodnôt, ktoré považujú Slováci za dôležité oproti EÚ nemá byť predmetom akéhosi ťažkania si na zaostalé Slovensko, ale môže a má byť hodnotou, ktorá je nám vlastná a je vecou našej identity.

 

 

18. Navrhujeme vypustiť citáciu: „Podľa čiastkového cieľa 4.7. sa členské štáty zaväzujú do roku 2030 zabezpečiť, aby „všetci učiaci sa nadobudli vedomosti a zručnosti potrebné k podpore udržateľného rozvoja, okrem iného prostredníctvom vzdelávania k udržateľnému rozvoju a udržateľnému životnému štýlu, ľudským právam, rodovej rovnosti, presadzovania kultúry mieru a nenásilia, globálneho občianstva a uznaniu hodnoty kultúrnej rôznorodosti a miery, ktorou kultúra prispieva k udržateľnému rozvoju.“  Zásadná pripomienka.

 

 

Odôvodnenie

 

Termín rodová rovnosť nie je na Slovensku v zhode s  ústavnou definíciou rodu. Odmietame aby Stratégia obsahovala pojem „rodovej rovnosti“, ktorá nie je v zhode s pojmom rodu podľa našej Ústavy a  do ktorého sa snaží liberálna ideológia vnášať svoju vlastnú propagandu a navrhujeme hovoriť jasne o rovnosti mužov a žien.

 

 

 

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.

Predseda

Aliancia za rodinu